Scorpio

Na Tomb Raider II mám silné nostalgické spomienky. Bola to totiž jedna z prvých hier, ktoré som mal nainštalované vo svojom prvom PC. A až dlhé roky potom som ju prešiel bez pomoci návodu, či cheatov. Bol to... zaujímavý pocit. Nebolo to až také ťažké, ako som si z detských čias pamätal.
Príbeh sa odohráva v dobe vydania, teda v roku 1997. Taliansky mafián Marco Bartoli sa snaží získať starodávny artefakt - dýku z Xianu. Legenda vraví, že ten kto podstúpi rituál a vrazí si dýku do srdca, premení sa na mocného draka. A je na Lare, aby mu v tom zabránila. Hra sa odohráva mimo Číny aj v talianskych Benátkach, na ropnej plošine v Čiernom mori, na potopenom luxusnom parníku na jeho dne a ešte v Tibete.
Základ hrateľnosti je rovnaký ako u predchodcu. Po prvýkrát sa v sérii objavili vozidlá (čln a snežný skúter), no celkové zameranie hernej náplne ponúka podstatne viac akcie a strieľania, než prvý diel. Pre neznalých môže spočiatku nastať problém pri archaickom orientovaní sa v menu, či pri ovládaní samotnej Lary. Sám si pamätám koľko mi trvalo, kým som prišiel na to ako sa vystupuje z člna, alebo ako sa robí otočka vo vzduchu.
Z technického hľadiska beží hra okamžite po inštalácii priamo pod Windows 10, avšak treba si dodatočne nainštalovať aspoň dva základné patche. Jeden pre správne zobrazenie strán 16:9 a druhý pre borderless window.

Pre mňa osobne Tomb Raider II obstál v skúške času. Je to zábavná hra, ktorá má svoje menšie nedostatky, no predáva sa takmer zadarmo (97 centov vo výpredajoch). Fanúšikom Lary Croft, ktorí by sa chceli vypraviť do jej herných začiatkov by som ju určite odporúčil, avšak s vydaním remasterovej edície tieto jednotlivé diely stratilo zmysel kupovať.

Je to už viac než dekádu, čo sa na naše monitory a obrazovky vrátila znovuzrodená legenda Deus Ex. Hra bola pôvodne oznámená pod názvom Deus Ex 3 a po prvotnom nadšení začali fanúšikovia ohŕňať nosom ako na verejnosť prenikali informácie, že na hre nepracujú pôvodní tvorcovia a bude obsahovať krycí systém aj automatické uzdravovanie. No obavy z ďalšieho klonu Gears of War sa nepotvrdili. Po vydaní zabodoval Deus Ex: Human Revolution ako u kritikov tak aj u hráčskej verejnosti. Mnohí si tento titul zaradili do svojho rebríčka najlepších hier. Ako sa ale hrá dnes, dlhé roky po svojom pôvodnom vydaní? 

Prvá vec, podľa ktorej sa súdi, ako tá ktorá hra zostarla je grafická stránka. Tu treba podotknúť, že Human Revolution nepatril medzi najlepšie vyzerajúce hry ani pri svojom vydaní. Tvorcovia sa rozhodli použiť Crystal Engine, ktorý pamätal ešte Tomb Raider: Legend. Kvalita prostredia je síce obstojná, horšie je to pri postavách kde to už kolíše. Všetky majú rovnakú výšku a neprirodzene široké ramená. Čo sa týka tvárí, tak tie sa u NPC opakujú a po čase som zistil, že miestny díler zbraní, je zároveň aj môj kolega v práci. Svoju najškaredšiu stránku však hra ukazuje pri animáciach pohybu. Počas rozhovorov postavy neprirodzene strojovo gestikulujú a všetci majú obľúbené obzvlášť čudné gesto, kedy skrčia pred seba ruku v 45-stupňovom uhle. Po omráčení/zabití sa ich telá zase ohýbajú sťa by boli zo želatíny. Hra ani len nepočula o niečom takom ako motion capture.

Naopak hudba je úchvatná. Okamžite ako zazneli prvé tóny v menu, začali sa vynárať nostalgické spomienky a hneď nabudili atmosféru. Soundtrack má na svedomí oceňovaný kanadský skladeľ Michael McCann a za tento svoj počin bol právnom nominovaný na niekoľko ocenení. Hudba v Deus Ex je ukážkou toho, ako má dobrá hudba vo videohre znieť. Je subtilná aj výrazná zároveň. I keď hrá takmer nestále, nie je vlezlá a nikdy neruší. Vnímal som ju skôr podvedome, no keď zazneli niektoré výraznejšie tóny v momente umocnili kyperpunkovú atmosféru blízkej budúcnosti. V tomto prípade jednoducho hudba sedí hre ako „riť na šerbeľ“. Nič sa tu nedá vytknúť, ani zlepšiť.

Aj keď je audio-vizuálna stránka to prvé čo hráč registruje, jadrom každej poriadnej hry je príbeh a hrateľnosť. Tak teda najskôr k tomu prvému. Dokáže príbeh v Human Revolution zaujať aj dnes? Jednoznačne. V roku 2027 sa zdá byť augmentácia ďalším krokom v evolúcii. To čo začalo ako svetlo nádeje pre zdravotne postihnutých sa stalo vecou prestíže a pokroku. Ľudia si dobrovoľne vymieňajú svoje funkčné orgány za augmentované, aby boli silnejší, chytrejší či zručnejší. Jedinou nevýhodou je nutnosť brať Neuropozýn – drahý liek farmaceutického giganta VersaLife, ktorý zabraňuje telu, aby neorganickú zložku z tela vypudilo. Napätie v spoločnosti začína rásť. Naturáli majú obavy, že augmentovaní ich pripravia o prácu. Vznikajú spolky presadzujúce zastavenie technologického pokroku a hrania sa na bohov. A Sarif Industries je na prahu revolučného objavu, ktorý by ľudstvo zbavil nutnosti používania neuropozýnu. Všetko to prekazí nečakaný teroristický útok a začína sa pavučina konšpirácií. Médía hlavného prúdu šíria účelové dezinformácie a kontrolujú verejnú mienku. Mocenský vplyv už nemajú jednotlivé vlády, ale vďaka svojej finančnej sile rozhodujú nadnárodné megakorporácie. A bezpečnosť sveta držia v rukách súkromné vojenské spoločnosti ponúkajúce svoje služby každému kto zaplatí. V pozadí toho celého stojí tajomná skupinka vyvolených túžiaca po kontrole celého ľudstva. Všetko sú to typické kyberpunkové témy, okolo ktorých sa bude točiť väčšina hlavných aj vedľajších misií. Paradoxne najslabšiu časť príbehu predstavuje hlavný hrdina Adam Jensen. Tvorcovia sa z neho zjavne snažili urobiť drsného tvrďáka. Bývalý člen špeciálnej policajnej jednotky obostrený tajomnou minulosťou má však charakter inteligentnej chladničky. Vo väčšine prípadov sa chová chladne a pragmaticky. Sympatie si u mňa nezískal ani vtedy, ani teraz.

Human Revolution sa odohráva primárne v americkom Detroite, kde má sídlo Sarif Industries a čínskom ostrove Hengša, ktorý platí za epicentrum svetového diania všetkého ohľadom augmentácií. Sú tu štyri hlavné aspekty – akčný, kradmý, hekerský a sociálny. Súboje s bossmi bola jediná pasáž, ktorá bola široko kritizovaná všetkými dobovými recenziami. Umožňuje totiž iba akčný prístup. Dodatočné možnosti boli pridané až v rozšírenej verzii o 2 roky neskôr. Ak sa ku hre vrátite po odohraní jej nástupcu, respektíve iných moderných hier, možno vás zarazia niektoré obmedzenia. Jensen sa napríklad nevie vytiahnuť pri skákaní. Pokiaľ je prekážka vyššia ako pás hlavného hrdinu, tak na ňu nevyskočíte. Aj preto bola moja prvá augmentácia vylepšenie nôh. Dosť dlho som žil v presvedčení, že Human Revolution nemá, podobne ako Fallout 3, možnosť mieriť cez mechanické mieridlá zbrane. Je to tu, avšak nezmyselne namapované na stredné tlačiko myši. Pravé tlačítko v základnom usporiadaní totiž slúži ako vstup do krytu.

Z technologického hľadiska, hru spustíte dnes takmer na hocičom. Optimálne požiadavky požadujú hocaké štvorjadro a grafickú kartu na úrovni zobrazovadiel RX 550/GTX 1030. Na rozdiel od svojho nasledovníka Human Revolution nepadá, nemrzne ani neobsahuje žiadne veľké známe neopravené bugy. Je tu dokonca podpora aj pre ultraširoké zobrazenie 21:9. Nixxes pri portovaní PC verzie odviedli skvelú robotu.

Aj po vyše dekáde je Deus Ex: Human Revolution stále vynikajúca hra. Z technologického hľadiska na nej samozrejme vidieť zub času, no celkový zážitok je viac ako uspokojivý. Atraktívny príbeh a viacero možností ako čeliť prekážkam sú tu hlavnými ťahúňmi. Ešte dodám, že na internete existuje aj profesionálny český preklad vo forme titulkov, na ktorom pracoval tím Marka Tvrdého. Pôvodná verzia však už na Steame nie je na predaj. Nahradila ju rozšírená verzia, ktorá má v sebe natvrdo zakomponované DLC „The Missing Link“. To v momente, kedy hra už graduje ku koncu, spomalí herný rytmus odobraním augmentácií. Celkovo však považujem tento titul za najlepší v celej sérii.

Tretí diel Assassin's Creed neoslnil. Dejová linka sa preniesla do nového sveta, do obdobia americkej vojny za nezávislosť. Bohužiaľ sa tvorcovia snažili napchať úplne všetky známe historické okamihy do hry a akurát pri každej z nich bol ten náš jeden hlavný hrdina. Toľké šťastie... pôsobí to silene a tragikomicky. Samotné americké mestá sú nudné, plné drevených či murovaných dvojposchodových budov, bez majestátnych dominánt ako v Európe či na Blízkom východe. Hrateľnosť utrpela rozmiestnením stráží po celom meste (keďže je vojna) a na každej streche, kedy je takmer nemožné hýbať sa po strechách, pretože to vyvoláva neustále súboje a poplachy. Rozbeh hry je neuveriteľne vleklý, hra má najskôr niekoľko hodín vcelku zaujímavý prológ, kedy sa však medzi misiami často teleportujete a následne sa prenesie do 1. kapitoly, kedy sledujeme nášho hlavného hrdinu od detstva až po jeho rannú dospelosť. A trvá to hodiny. Dlhé a nudné hodiny. Po celý čas sa indiáni rozprávajú svojim jazykom, ktorý narozdiel od taliančiny nie je ani foneticky zaujímavý, ani známy. A nie je to slovko tu a tam, ale celé vety a dialógy. "Kahíkana rotú-kón, Kahánokán" povie jeden. "Oténa onek, aaaaaah konihádžikoton" odpovie druhý. Absolútne mimo. Všetci hráči teda musia čítať titulky. Celkovo má príbeh veľmi ťažký spád a treba ho veľmi pozorne sledovať, aby vám neunikali súvislosti. Po prvom hraní som mal z neho guľáš, druhýkrát som sa zameral priamo len na príbeh, po každej kapitole som si zopakoval v hlave čo sa stalo a síce som ho nakoniec pochopil, ale nijak ma neoslnil. Assassin's Creed III a jeho prenesenie na Severoamerický kontient bol pre mňa začiatok pádu celej série.

Dokonalé pokračovanie. Assassin's Creed 2 predstavuje vrchol série. Zobrali všetko dobré z prvého dielu a našróbovali na to množstvo nových aktivít, aby znegovali repetetívnosť prvého dielu. A podarilo sa. V prostredí renesačného Talianska sa hráči zamilujú ako do Florencie tak aj do Benátok. Osobný príbeh rodiny Auditore vás pohltí, nepustí a ženie vpred. Progres je tak zaujímavý, až vám bude vadiť, keď vás z Animu vyženú do súčasnej dejovej linke (ktorá je menej zaujímavá ako v prípade prvého dielu). Herné mechnizmy sú totožné s jednotkou a jediné čo zamzrí je príliš jednoduchá obtiaťnosť, obzvlášť súboje.

Sly Cooper 4 je pre nás unikátny z toho pohľadu, že je komplet dabovaný v českom jazyku. I keď musím uznať, že hlasy sa niektorým vedľajším postavám veľmi nehodia. A oproti PS2 predchodcom sa zjemnila arkádová hrateľnosť. Už viac netreba zbierať životy a v prípade ich straty opakovať celý level. Príbeh je o cestovaní v čase, kde Sly postupne stretáva svojich prapredkov a spoločnými silami potom musia zastaviť zloducha Cyrila Le Paradoxa, ktorý si chce v minulosti sfejkovať papiere, aby si vybavil akože nóbl pôvod a zároveň pokradnúť Slyovým predkom ich zlodejské palice/šperkáhy, čím by sa pomstil jeho rodu. Je to také, no... Ale aspoň sa vďaka tomu človek pozrieť do širokej škály lokálcií. Feudálne Japonsko, Divoký západ, stredoveké Anglicko, pravek či Arábia.

Rád by som vám o tejto hre niečo napísal, ale nemôžem. Pretože sa predáva v tak KATASTROFÁLNOM stave (je jedno či GoG či Steam), že dá horko-ťažko spustiť a keď už beží, tak padne, alebo seká. Hra sa odmieta spustiť pokiaľ nemáte v mechanike CD. Hociaké. Nemáte mechaniku? Tak šup vytvoriť virtuálne a pripnúť do nej ľubovoľné ISO. Existuje .exe file, ktorý túto chybu opravuje, no ani GoG ani Steam neupdatovali inštalačné súbory a tak zakaždým si ho treba nájsť, alebo napísať na podporu, aby vám ho poslali. Ako u niekoho na dvore... Potom zapnete hru a obrazovka začne blikať ako bláznivá. Updatujete si ovládača, no to nepomôže. Tak sa pohráte v grafickom nastavení, náhodne budete zapínať a vypínať možnosti, až kým to neprestane. Napriek tomu, že máte asi 100x silnejší hardvér, než táto hra požaduje hra sa bude náhodne brutálne spomaľovať. A ak hra náhodou beží, nebliká a nie je spomalená tak... zamrzne. Alebo dostane fatal error a hodí vás do Windows. Len tak. Lebo ste klikli na niečo na obrazovke. Alebo ste prešli do inej lokácie. Minimálne od roku 2013 ľudia reportujú tieto problémy, no nikto ich nerieši a hra sa predáva ďalej.

Prvý Assassin's Creed bola originálna hra, ktorá priviala svieži vietor na naše obrazovky a monitory. Technicky vyzerala výborne, ale dychberúci bol hlavne motion capture, absolútne dokonalé pohyby hlavnej postavy pri šplhaní a predieraní sa davam. Dnes je motion capture štanrad, no v 2007 mi jeho úroveň a plynulosť brala dych! Príbeh majstrovky preplieta dejovú linku medzi súčasnosťou a dobami krížových výprav vo Svätej zemi. Postupne odhaľuje svoj závoj a hráč spolu s Desmondom po každej sekvencii preniká viac a viac pod pláštik tajomna. Úplne neštandarne na tú dobu má hra veľmi kvalitný český dabing, táto verzia sa dnes už v digitálnych obchodoch nedistribuuje, ale audio súbory sa dajú stiahnuť a prepísať na disku. Čo hru absolútne zráža na kolená je obrovská repetetívnosť hernej náplne. Prvé dve hodiny sú čarovné. Potom sa však všetko začne opakovať. Príď do nového mesta, dostaň sa za hradby, vyšplhaj minaret, zachráň občana pred bitkou od stráží, ukradni dokument a vypočuj si rozhovor. A v novom meste znova presne to isté. A v ďalšom opäť. A potom sa vráť do toho prvého mesta, len do inej štvrte a... všetko to isté od začiatku. Minaret, záchrana občana, krádež, odposluch. A znova. A znova. A znova. Taktiež zamrzí, že za pozbieranie všetkých vlajočiek nie je absolútne žiadna odmena. Ani nová zbraň, ani kostým. Nič.

V skratke je Fallout 2 väčším, lepším a veľkolepejším Falloutom jedna s viac možnosťami. Chýba mu akurát punc originality, keďže sa jedná o priame technické pokračovanie jednotky. Hra rovnako vyzerá, rovnako sa hrá, má rovnaké herné mechanizmy, rovnaké textúry, rovnaké zbrane a predmety + nejaké nové samozrejme. Hlavný hrdina je vnukom/vnučkou nášho hrdinu z jednotky a vydáva sa do sveta nájsť svätý G.E.C.K., zariadenie na obnovu života v rádioaktívnej pustatine. Nemeral som to, ale hra by mala byť 4x väčšia ako jej predchodca. Obsahovo je obrovská a pokiaľ sa neuchýlite k tzv. Navarro Run rozhodne ju nepokoríte za 6-8 hodín ako jednotku, ani keď viete čo robíte a kam máte ísť. Celkové tempo hry je pomalšie, k lepším zbraniam sa prirodzenou cestou dostanete až časom, je tu oveľa väčší dôraz na boj zblízka, rozšírili sa možnosti rekrutovania spoločníkov. Celkový pocit z hry je viac optimistický, nie je tu taká post-apo depka ako pri prvom diely. Preto sú oba Fallouty rozdielne napriek tomu, ako sú si podobné.

Snake Eater je v hociakej podobe dokonalá hra. Či už originál na PS2, alebo  port na PS3 či na PS Vita, alebo PC verzia. Je to výborný vstup do série, keďže je to prequel. Hlavný antigonista série Big Boss ešte nie je Big Bossom a vydáva sa do Sovietskeho zväzu zabiť svoju mentorku, ktorá dezertovala. Príbeh je fanstastický, má spád, výborné herecké výkony, akčné prestrihové scény, rozumné množstvo rozhovorov cez vysielačku (čo bola boliestka u MGS2). Hra samotná je taktiež zábavná, každý boss je iný, plíženie sa skrz nepriateľské územie dokáže byť nervydrásajúce a celé to pôsobí ako dokonalo zmajstrovaná Bondovka. Na pomery MGS je príbeh veľmi jasný, nie sú tu takmer žiadne majndfak momenty, hudba podfarbuje príbehové scény famózne. Prešiel som to 5+ krát a vždy je opakované hranie gurmánskym zážitkom. Vtedy aj dnes hodnotím túto hru dokonalým skóre 10/10.

Napriek frflaniu starých fanúšikov (medzi ktorých sa rátam aj ja) je Fallout 4 dobrá hra. Síce stále používa ten starý engine, kedy medzi každou malou chatkou a vonkajším svetom je (zbytočný) loading, no Bethesda z neho vytiahla asi maximum. Hra vyzerá dobre a fyzika na pomery Creation Engine sa drží v medziach akej-takej reality. Najsilnejšou stránkou hry je pocit z preskúmavania sveta. A relatívne zaujímavý príbeh, ktorý je však zle dávkovaný. Postranné questy častokrát hráča zvedú z cesty a hlavný quest potom pôsobí triviálne, aj keď v realite by hráč mal letieť iba po dejovej linke, keďže by ho mala hnať motivácia nájsť syna.

Novinkou je možnosť stavania osád. Na to však treba strašne veľa zdrojov a to má za následok, že som častokrát vybielil každú fabriku do poslednej plechovice a márnil čas takýmto nezmyselným škrečkovaním. A aj tak mi vždy niečo chýbalo. Samotný editor stavieb je komplikovaný, steny a podlahy nie vždy dobre lícujú, celé je to také polofunkčné. Postaviť kvalitnú osadu vyžaduje desiatky hodín snahy. Mohlo a malo by to byť priamočiarejšie a jednoduchšie.