Pokračovanie veľmi úspešného oldschoolového cRPG z roku 2015 sa dalo celkom iste predvídať. Čo sa naopak predvídať nedalo, je smer, akým sa vývojári z Obsidianu vydajú tentokrát. V týchto dňoch sme už ale múdrejší, keďže sa k nám (a ku podporovateľom z crowdfundingovej stránky Fig) dostala betaverzia ich nového diela – Pillars of Eternity II: Deadfire. Nutno podotknúť, že smer a vietor ich plachty vývoja (pun intended) nabrali skvelý. PoE II totiž prináša úplne nový koncept námorných bitiek a manažmentu lode a jej posádky.
„Duša je umiestnená v tele ako surový diamant, ktorý musí byť leštený, inak sa jeho lesk nikdy neprejaví.“
No a rovnako ako posádka expedície, aj Obsidian má pred sebou ešte dlhú plavbu do cieľovej destinácie… Testovaná betaverzia, totiž nie je zrovna technologický zázrak a má dosti veľké problémy s frameratom. Nepodarilo sa mi ju zpojazdniť na vyšších fps ako 40 (s výnimkou interiérov) a to ani po znížení detailov na minimum.
Perfektné nie sú ani samotné nastavenia, ktorých je relatívne poskromne, i keď sa tu nájdu aj vcelku nečakané prekvapenia, ako napríklad zmena HUD layoutu či pokročilé nastavenia obtiažnosti. Na čom naopak beta „šetrí“, sú nastavenia grafické. Tie ponúkajú len prednastavené presety, ktorých zmena takmer vôbec nemení vzhľad hry.
Všetky problémy technického rázu ale musia ísť momentálne stranou. Koniec koncov, práve beta má slúžiť na vyladenie všetkých aspektov, takže je zbytočné nariekať (zatiaľ). Dúfam tak, že si vývojári svoj diamant do 3.4. riadne obrúsia.
Po pár minútach strávených prezeraním nastavení, konečne usadám za tvorbu postavy. Jedna z mnohých silných stránok Pillars of Eternity. Rôznych možností a kombinácii je kvantum a tvorba vašeho digitálneho alter ega rozhodne nepotrvá dve/tri minúty. Ja som len vďačný za to, že nám vývojári nedali (aspoň v bete) možnosť vytvoriť celú partiu, inak by som sa preklikával možnosťami doteraz…
„Neočakávaj nič a budeš vždy prekvapený.“
Zvolil som napokon svoju obľúbenú kombináciu – človek, rogue a jediný prijateľný účes. Ten Geraltov z Witcher 2 :-).
Aj pri tvorbe postavy je však poznať, že sa nejedná o konečný produkt, keďže niektoré popisky nie sú kompletné a je tak občas zložité pochopiť, čo jednotlivé možnosti vôbec znamenajú. Sem tam sa môže aj stať, že v niektorých tabuľkách text pokračuje aj za ich okraj.
Inak si ale PoE II zaslúži jedine pochvalu, za hĺbku do akej jeho tvorba postavy siaha. Nečakal som v bete až TAK bohatý výber.
Po vytvorení postavy, som sa ako kapitán so svojou skupinkou, dostal na ostrov Tikawara. Beta teda nezačína na úplnom začiatku hry. Štartujete s 5 člennou partiou, v ktorej má každá postava level 6. Do vami vytvorenej postavy si skill-pointy rozdelíte sami, zatiaľ čo ostatní členovia ich už majú prednastavené.
V Tikawarskom prístave sa po dialógu s členom posádky Vailianskej expedície – Vektorom, dozvedám, že celé osadenstvo ich lode náhle zmizlo. Mojou úlohou je dopomôcť k ich nájdeniu.
Po úvodnom stretnutí s Vektorom a úprave inventára postáv, som sa poprechádzal po dolnej časti dediny, kde som si nakúpil nejaký základný tovar (voda a liečebné/opravárenské pomôcky) a podebatoval s miestnym obyvateľstvom.
Dozvedám sa od nich, že sa Tikawara trápi s akýmisi Lagufaethami. Obyvatelia sa týchto štvorrukých obojživelníkov boja a tak sa k mojej skupine prihovára miestna žena Himiuihi, s prosbou, či nevystopujeme a nezabijeme ich kráľovnú.
Len o pár metrov ďalej nachádzam uzamknutú klietku so štyrmi, ešte mladými, Lagufaethami. Už nepochybujem, že s nimi má ľud Tikawary starosti.
Prv než sa ale vydám na prvú výpravu, sa chcem čo najviac porozhliadnuť po celej dedine. Dostal som sa do svätine, kde mi členka miestneho kmeňa pomohla doplniť isté informácie ku môjmu hlavnému questu, ktorým stále ostáva vyriešenie zmiznutia expedičnej skupiny.
Vďake jej pomoci tak už viem, že sa mnou hľadané miesto (ruiny Poko Kohara), nachádza východne od Tikawary. Ešte pred nalodením na palubu však musíme vyriešiť problém dedinčanov s Lagufaerthami.
Vydal som sa tak smerom na sever, rovno cez stred ostrova. Netrvalo to dlho a naša výprava narazila na odpor. V jednom nepriehľadnom priesmyku mi hra otvorila kontextové okno v podobe knihy. „Niečo tu nehrá… Vyzerá to ako perfektné miesto pre prepadnutie.“ Aj sa tak stalo. Nepomohlo ani opatrné prebádanie terénu (ktorého úspešnosť ovplyvňujú štatistiky a schopnosti vašich hrdinov) a prepadol nás veľký Lagufaerth – pravdepodobne samec. Boj bol teda nevyhnutný a hra predomnou rozprestrela svoj taktický bojový režim.
„Videl som mračná, no nepredvídal som búrku.“
Pomocou pauzovania hry je možné rozdávať jednotlivým členom partie rozkazy (či už útočné, obranné, rôzne kúzla alebo príkazy k uzdraveniu) a následne sledovať, ako sa boj vyvinie. Kedykoľvek môžete akciu znova pozastaviť a svoje rozkazy upraviť alebo sa radšej pokúsiť o útek.
Prvý boj pre nás dopadol víťazne, no na oslavy nebol čas. Po pár stovkách metrov sme narazili na ďalšieho nepriateľa. Tentokrát sme ale mali navrch my. Uvideli sme ho skôr než on nás a za pomocou stealth módu sme ho poľahky zdolali. Prvý dvaja súperi boli značne podčíslený a stačilo pár ťahov a bolo po boji. Bolo nám tak umožnené pokračovať ďalej po hernej mape (ktorá bude vo finálnej verzii obsahovať aj tzv. random encounters, čiže náhodné boje) smerom na sever. Posilnená morálka po vyhratom boji však čoskoro utrpela spád…
Prišli sme do neobývanej oblasti obopínajúcej sa vôkol obrích vodopádov. Kvôli podozreniu, že nablízku môžu byť ďalší nepriatelia, sme sa znova pripravili na prepnutie do stealth režimu, v ktorom môžeme opatrne nahliadnuť za rohy a zistiť prípadnú prítomnosť nebezpečenstva. Naše obavy sa ukázali oprávnené.
Pri starom tábore sme našli dvojicu Lagufaerthov. Jeden z nich bol asi o hlavu vyšší ako obyčajný jedinec. Uznal som tak za vhodné, zaútočiť nečakaným stealth útokom práve na neho. Svojim štyrom spolubojovníkom som prikázal zaútočiť na jeho spoločníka.
Na našu smolu sa ale ukázalo, že nie sú v tomto tábore osamote. Spoza roztrhaného stanu sa na nás vrhol ďalší enemák a ako bonus, na nás začal z kríkov strieľať pavučinu akýsi toxický pavúk… Ani zmena taktiky príliš nepomohla a môj prvý load uloženej hry bol na svete. Na druhý pokus už však slávime úspech.
Len pár metrov južne od miesta nášho posledného boja, nachádzame ďalšiu skupinku nepriateľov. Vyzerá to, že strážia nejaký artefakt. Tentokrát máme však lepší plán. Štyroch členov mojej družiny som nechal strážiť táborisko, zatiaľ čo som sa so svojou postavou stealthovo presunul ku spomínanej skupine jašterov. Bez spozorovania som sa dostal ku kamennej, mechom zarastenej truhly. Za použitím hrubej sily sa mi ju podarilo otvoriť a získal som vzácny kameň, pravdepodobne vysokej hodnoty. Potajomky som sa odplížil späť k družine a spoločne pokračujeme skrz Hohina Ravine, do vyššej časti vodopádov…
PoE II sa môže štylizačne a panoramaticky zdať ako prechádzka rúžovou záhradou. Všetky priestranstvá sú detailné, vibrantné a pôsobia živo. Rovnako rúžovou obtiažnosťou už však neovplýva. Hra totiž v súbojoch príliš neodpúšťa ani v nižších náročnostných nastaveniach a často sa vypláca pomalší a tichší prístup. A tak to máme radi!
Kráľovná Lagufaerthov nás nenechala na jej návštevu dlho čakať a na spodku jedného z vodopádov sa nám nečakane zjavila pred očami. Nevyzerá, že by chcela útočiť a tak prichádzame bližšie. Zrejme kvôli našim hlasným krokom jej smerom, sa nám ale znova stráca. Aspoň dovtedy, kým sme ju znova našli pri jaskyni pár minút chôdze od spomínaného vodopádu, v spoločnosti ďalších dvoch kumpánov jej druhu.
„Strach z nebezpečenstva je tisíckrát väčší, ako nebezpečenstvo samo.“
Všetci sme zmeraveli a hodnú chvíľu sme si medzi sebou len vymieňali neisté, zdesené pohľady. Kráľovná na nás len zaštebotala. Tiež neznela zrovna najpokojnejšie… Po prvotnom váhaní skúšam opätovať zvuk podobný tomu Lagufaerthov. Kráľovná zpozornela a jej stráže zmenili postoj. V napätí držím kurzor myši nad možnosťou zaútočiť, na čo sa kráľovná rozplakala a preniesla ďalších niekoľko zvukov, ktorým som už ako tak rozumel, vďaka mojim rozdistribuovaným bodom schopností v oblasti histórie a intelektu. „Mláďatá!“
Vyšlo najavo, že sa kráľovná strachuje o svojich potomkov, ktorí boli uväznení v Tikaware tamojšími strážami. Ak ma pamäť neklame, tak som predsa videl klietku so štyrmi Lagufaerthami pri svojich potulkách Tikawarou. Uistil som teda kráľovnú, že jej prinavrátim jej mláďatá za podmienky, že sa bude, ona a celý jej druh, Tikaware v budúcnosti vyhýbať. Kráľovná súhlasne prikývla, otriasajúc zo seba ešte stále čerstvé slzy. Je načase vrátiť sa do Tikawary.
Vraciame sa na miesto väznených mláďať a pomocou spoločných lockpick schopností (niektoré body vlastností sa v skupine zrátavajú do spoločného čísla) ich, na veľkú nevôľu stráží, oslobodzujeme. Kráľovná si ich prišla na brehu oceána vziať a obyvatelia Tikawary sa Lagufaerthov už nikdy nemusia obávať. Občas je náš strach z nebezpečenstva horší, ako samotná hrozba…
Záverečné slová
Pillars of Eternity II: Deadfire je krom skvelej hry aj skvelou knihou. Častokrát som sa pristihol, že si texty predčítavam nahlas a mením hlas podľa toho, kto práve hovorí. Pútavo napísané dialógy, postavy a celý príbeh sú obrovskou devízou druhého PoE a dopredu prípadných záujemcov varujem, že bez čítania to, rovnako ako v prvom diely, skrátka nepôjde. Je fér taktiež dodať, že pokročilá angličtina sa javí skôr ako nutnosť, než len „váš osobný plus“.
Všetky zlepšenia oproti prvému dielu sú presne to, čo majú byť. ZLEPŠENIA. Vylepšený stealth mód, kde systém berie do úvahy uhol videnia nepriateľov; vyhodenie otravného systému „výdrže“, miesto ktorého vývojári radšej prekopali systém zdravia a zlepšili možnosti regenerácie v boji aj mimo neho; striedanie dňa a noci; pridanie novinky v podobe „noise levelu“ zbraní, vďaka ktorému sú niektoré zbrane hlučnejšie ako iné a môžu upozorniť aj opodiaľ stojacích nepriateľov na vašu prítomnosť; „skill assist“, ktorý bude za vás optimálne rozdeľovať schopnostné body členom vašej partie či hlavná novinka – ľodné bitky, presun oceánom a manažovanie ľodnej „crew“. Všetko sú to vítané novinky a vylepšenia, ktoré posúvajú zážitok z hrania znova o kus ďalej a ja vám tak môžem s kľudom v duši odporučiť, zakrúžkovať si dátum 3.4.2018 vo vašom kalendári. Ak ste konzolový hráč, netreba smútiť. PoE II sa neskôr v tomto roku pozrie aj na PS4, Xbox One a Nintendo Switch.
Odpověď na komentář uživatele Ayreas
Stylizacne urcite, ale po graficke strance je tohle opravdu nic moc
Odpověď na komentář uživatele Lazy
Uzavřel bych to, že každému se líbí něco jiného (myšleno grafické zpracování) a tohle je přesně můj šálek kávy
PS: Koukal sem na pár obrázku toho Divinity a jsem rád, že tímto směrem se vývojáři nevydali
Odpověď na komentář uživatele Roman Kraus
To bych ani nerek a graficky na mile daleko.
Odpověď na komentář uživatele Lazy
Technicky asi slabší, ale štylizačne by som súhlasil s Corvusom.
Odpověď na komentář uživatele Corvus
Hodne slaby prumer oproti takovemu Divinity 1, 2
Odpověď na komentář uživatele Ayreas
Přesně, tahle grafika je to nej! Nejnádhernější byly a vždy budou klasické izo enginy a la Infinity engine. Nic lepšího nikdo nevymyslel Pillars se mi více líbit graficky už ani nemůže. Je to naprostý skvost.
Škoda že se v grafice, dabingu atd. . nenechali inspirovat od Original Sin 2. Hned by to bylo o parník lepší.
Odpověď na komentář uživatele Lazy
To by ses divil, kvuli jedničce sem musel sehnat nějakou starší grafiku, aby se mi to nesekalo … To vis mam stareho "celera", takže žádná hitparáda to neni
PS: mě se tahle grafika moc líbí
Odpověď na komentář uživatele Roman Kraus
No podle toho jak to vypada, to mosi jet snad na cemkoliv!
Vizuálně se mi hra nesmírně líbí. Stejně jako jednička, které se stále snažím dát šanci. Ale nevím, jestli bych u toho nějakou delší dobu vydržel.
Kingdom Come promine, ale: YYYEEESSS! ! ! Už jen pár dnů a je to konečně na našich discích! ! ! RPG 2018!
Odpověď na komentář uživatele Roman Kraus
V tom případě si to přečtu celé
No snad to bude stejně náročné jak jednička aby to můj prehistorický počítač zvládnul
Odpověď na komentář uživatele Ayreas
Na spoilery som dával pozor a text opisuje len vedľajší quest, nič extrémneho
HW nároky samé o sebe nie sú vôbec "krvavé", ale ako to pobeží už je iná otázka… Napríklad s betou mala problémy s fps drtivá väčšina hráčov. Záleží od kvality finálnej optimalizácie.
Odpověď na komentář uživatele Carljack
Tahle hra mi teda na co-op vůbec nesedí (prostě klasika typu Baldurs Gate, Icewind dale) , nedovedu si představit jak chceš ve dvou ovládat 5 postav a jen ve dvou hráčích to hrát by to bylo hardcore (jen názor)
Paráda těším se, článek jsem celý kvůli možným spoilerům nečetl! …
Jinak bych se chtěl zeptat jak je to s HW nároky? je to stejné jako u jedničky? (tu sem rozjel s odřenýma ušima, ale šlape)